Books

Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej republiky 2013

Author / Creator
Brezáni, Peter editor
Available as
Online
Summary

Roku 2013 môžeme pokojne dať nálepku „rok výročí“. Dňa 1. januára 2013 oslávilo Slovensko svoje dvadsiate narodeniny. Takisto sme oslávili naše dvadsaťročné pôsobenie na pôde OSN, dekádu programu o...

Roku 2013 môžeme pokojne dať nálepku „rok výročí“. Dňa 1. januára 2013 oslávilo Slovensko svoje dvadsiate narodeniny. Takisto sme oslávili naše dvadsaťročné pôsobenie na pôde OSN, dekádu programu oficiálnej rozvojovej spolupráce a pripomenuli sme si, že ubehlo 1 150 rokov od príchodu Konštantína a Metoda na naše územie. Rok 2013 však mal okrem tej oslavnej aj pracovnú dimenziu: pokračoval v zabehanej tradícii globálnych, ale aj regionálnych problémov, bol rokom udalostí, na ktoré naša zahraničná politika, resp. diplomacia musela neodkladne reagovať, a priniesol i situácie, ku ktorým stačilo zaujať stanovisko, či tie, ktorých priebeh verejnosť ani nezaregistrovala. Ambíciou tejto publikácie, ako takmer každý rok opakujem v predhovore, je analyzovať zahraničnú a európsku politiku Slovenska v celej jej komplexnosti na viacerých úrovniach. Je to cieľ ambiciózny, no nevyhnutný aj preto, že zahraničnopolitická, ale i tá európska kritická debata v SR je na iné zdroje, ktoré uchovávajú pamäť o vývine a ďalšom smerovaní zahraničnej a európskej politiky, chudobná. Prirodzene, ako vydavateľ máme limity (primárne finančné), ktoré nás pri tvorbe tejto publikácie obmedzujú v jej rozsahu i forme, a preto sa v ročenke analyzujú hlavne udalosti, ktoré v RC SFPA a v edičnej rade považujeme za tie najdôležitejšie. V roku 2013 medzi takéto témy nepochybne patrili rokovania o rozpočte Únie na roky 2014 – 2020 a jeho schválenie či prehlbovanie hospodárskej a menovej únie. Obísť nemožno ani rozšírenie Únie o Chorvátsko, ktorého členstvo Slovensko dlhodobo podporovalo, či zamyslieť sa nad úspešne neúspešným Vilniuskym samitom Východného partnerstva. Čoraz dôležitejšou témou boli pokračujúce prípravy na naše prvé predsedníctvo v Rade EÚ. V oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky v minulom roku rezonovala na ministerstve obrany príprava a publikácia bielej knihy, v medzinárodnom meradle „vytŕčali“ iránsky jadrový program či situácia v Sýrii. Nemohli sme opomenúť ani čoraz intenzívnejšiu spoluprácu vo formáte vyšehradskej štvorky či aktivity našich subjektov v oblasti verejnej diplomacie a rozvojovej spolupráce. Tieto i mnohé (aj keď nie všetky) ďalšie udalosti roka 2013 si našli priestor už v 15. ročenke. Opäť sme sa snažili, aby autori udalosti nielen opísali, resp. odprezentovali, ale poskytli aj svoju analýzu, videnie a odporúčania. Aj preto sme preferovali autorov s odstupom, t. j. z mimovládneho či akademického prostredia. Prvým v zozname autorov, ktorí poskytli svoj pohľad na rok 2013, je opäť minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ten vo svojom texte prezentuje problémy a aspekty slovenskej zahraničnej politiky z pohľadu inštitúcie zodpovednej za výkon zahraničnej a európskej politiky. Odborná časť sa začína príspevkom Vladimíra Bilčíka, vedúceho európskeho programu Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorý analyzuje podstatné udalosti v európskej politike Slovenska počas roka 2013. Základnou tézou príspevku Zsolta Gála z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je, že aj keď v roku 2013 nastal mierny ekonomický rast a stabilizovala sa situácia v eurozóne, Únia čelila a čelí veľkým vnútorným problémom. Kombinácia vysokého dlhu a nízkeho rastu sa preto podľa autora javí ako čoraz reálnejšia hrozba. Slovenskú energetickú politiku v kontexte nášho fungovania v širšom európskom priestore komplexne zhodnotil analytik RC SFPA Karel Hirman. Svoj pohľad na bezpečnostnú a obrannú politiku Slovenska v roku 2013, ktorý uzatvára časť o pôsobení SR v medzinárodnom prostredí, spracoval Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy. Základnou myšlienkou jeho textu je, že rok 2013 bol pri kľúčových témach medzinárodnej bezpečnosti rokom kontinuity, no na úrovni ministerstva obrany bola premárnená šanca nájsť riešenie problémov Ozbrojených síl SR. Druhú časť ročenky, ktorá sa venuje prioritným oblastiam našej zahraničnej politiky, otvára príspevok Tomáša Strážaya, vedúceho výskumného programu Stredná a juhovýchodná Európa v RC SFPA, ktorý analyzuje stredoeurópsku spoluprácu v roku 2013. Riaditeľ RC SFPA a vedúci výskumného programu Východná Európa Alexander Duleba ponúka stručný analytický prehľad vzťahov SR s krajinami východnej Európy v roku 2013. Ako poznamenáva, udalosti na Ukrajine nastolili kľúčovú dilemu pre ďalší vývin zahraničnej politiky SR. Slovensko bude podľa neho musieť buď znova a jasne pomenovať svoje priority vo vzťahoch s krajinami východnej Európy, alebo zostať krajinou s nečitateľným postojom voči rusko ukrajinskej kríze, ktorej vyústenie predurčí ďalší vývin v Európe. Slovenské aktivity na západnom Balkáne, kde majú naše aktivity i diplomacia cveng, už tradične hodnotil nezávislý novinár Július Lőrincz. Tretia časť, ktorá sa zaoberá nástrojmi zahraničnej politiky, pozostáva z textu Nory Beňákovej z občianskeho združenia Človek v ohrození a Petra Brezániho z RC SFPA, ktorí svoju pozornosť upriamili na fungovanie rozvojovej spolupráce. Zhodnotili uskutočňovanie cieľov nastavených v dokumentoch, snažili sa poskytnúť sumár aktivít slovenskej rozvojovej pomoci v roku 2013 a v záujme skvalitnenia a zefektívnenia ODA predložili niekoľko návrhov a odporúčaní. Túto časť uzatvára príspevok Ondreja Ga- žoviča z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý sa zameral na hodnotenie a prezentáciu aktivít slovenskej verejnej diplomacie. Naďalej pokračujeme v rubrike Z histórie slovenskej zahraničnej politiky, ktorej zaradenie je podmienené pripomenutím si významného výročia súvisiaceho s dôle- žitými osobnosťami alebo udalosťami slovenskej zahraničnej politiky. Dvadsať rokov samostatnej slovenskej zahraničnej politiky takouto udalosťou hodnou zaznamenania určite bolo, preto sme do tejto edície zaradili krátku, ale obsažnú analýzu dvoch dekád našej zahraničnej politiky, ktorú spracoval Alexander Duleba. Expertnú časť tradične dopĺňajú prílohy – chronológia dôležitých zahraničnopolitických udalostí, zoznam medzinárodných zmlúv, informácie o štruktúre a predstaviteľoch orgánov štátnej správy pôsobiacich v zahraničnej politike, zoznam diplomatických misií a predstaviteľov SR v zahraničí, diplomatického zboru v SR, informácie o vojenských misiách v zahraničí a podobne. Pevne verím, že aj táto ročenka si nájde cestu k čitateľom a poslúži všetkým, ktorí sa zaujímajú o minulosť, prítomnosť i budúcnosť Slovenska a jeho zahraničnej politiky. Na záver by som sa rád poďakoval Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za spoluprácu na tomto projekte a za to, že vďaka ich podpore sme v budovaní tejto veľmi potrebnej tradície mohli aspoň v tomto formáte pokračovať.

Details

Additional Information